Či vieš, že vodný krst je na meno a nie na tituly?

Vieš, že vodný krst vykonávaný v Mene Otca, Syna a Ducha Svätého (Matúš 28:19) je u Boha neplatný?

Povieš si, „Prečo je neplatný?” Odpoveď je jednoduchá: Je neplatný, pretože krst spomínaný v Matúšovi 28:19 je „príkaz”. Ale vykonanie tohto príkazu je v Skutkoch 2:38, v Skutkoch 8:16, v Skutkoch 10:48, v Skutkoch 19:5. A podľa cirkevných dejín prvých tristo rokov boli obrátení k Ježišovi Kristovi krstení vo vode na Meno Pána Ježiša Krista. Skúmaj dejiny cirkvi a objavíš túto veľkú pravdu.

Oprávnene povieš, „Ale veď to bol Ježiš, kto prikázal, aby boli krstení v Mene Otca, Syna a Ducha Svätého!” Vieme, že to bol Ježiš. Ale On povedal, aby sme to robili na „Meno” (vo Meno) Otca, Syna a Ducha Svätého.

Premýšľaj: Ježiš povedal, aby sme to robili „vo Meno”. Vieš, čo je to „Meno”? Prejdi do knihy Skutkov apoštolov a tam uvidíš vykonanie tohto príkazu; a pri vykonávaní uvidíš, že to „Meno” je Pán Ježiš Kristus.

Dovoľ mi uviesť príklad. Ak by sa učiteľ opýtal žiaka, „Koľko je 4+4?” A žiak by odpovedal, „4+4” . Myslíš si, že žiak odpovedal správne? Samozrejme, že nie! Žiak len „zopakoval”, čo sa ho učiteľ opýtal, ale otázku „nevykonal”. Rozumieš? Odpoveď by mala byť „8”.

Rovnako je to aj s tým, čo Ježiš povedal o krste. Krstite na „Meno”. A čo je to „Meno”?

Dovoľ mi, aby som ti uviedol ďalší príklad. Keby otec povedal svojmu synovi, „Synu, choď do banky a ulož tieto peniaze na účet svojho otca. Chlapec ide do banky, predstaví sa pri priehradke a pokladníkovi povie, „Chcem vložiť nejaké peniaze na otcov účet”. Pokladník sa ho spýta, „Povedz mi, ako sa tvoj otec 'volá'”. Chlapec odpovie, „Môj otec je môj otec! Aké meno chcete vedieť?” Pokladník hovorí, „Viem, že tvoj otec je tvoj otec, ale ak mi nepovieš, ako sa tvoj otec 'volá', ako môžem urobiť operáciu, o ktorú ma žiadaš?”

Podobne je to aj s príkazom, ktorý dal Ježiš o krste v Mene Otca, Syna a Ducha Svätého.

Dovoľ mi uviesť ďalší príklad. Istý muž má nejaký majetok a chce toto dedičstvo odkázať jednému zo svojich synov. Ide k notárovi spísať závet a po spísaní závetu sa ho notár spýta, aké je jeho meno, a muž odpovie, „Otec”. Notár sa pýta, „Viem, že ste otec, ale aké je „meno” tohto otca?”.

Vidíš, že závet by nebol platný, keby bolo v jeho záhlaví napísané „Otec”. Aj keď je pravda, že muž je otcom, predsa len, aby bol závet platný, musí naň uviesť svoje „meno”. To isté platí aj pre príkaz krstu.

Dovoľ mi uviesť ďalší príklad. Nejaký človek dá jednému zo svojich zamestnancov šek a podpíše ho: „Zamestnávateľ”. Aj keď je pravda, že je jeho zamestnávateľom, tento pracovník ho nikdy nemôže preplatiť! Žiadna banka ho neprijme! Prečo? Pretože chýba „meno” zamestnávateľa. „Zamestnávateľ” nie je meno, ale názov.

Ako môže Boh prijať tvoj krst vodou, ak sa neuskutočnil vo „Meno” Otca, Syna a Ducha Svätého? Boh ho nikdy nemôže prijať!

Trochu sa zamysli, milý čitateľ.

Je „Otec” meno ? Nie, je to „titul”.

Je „Syn” meno ? Nie, je to „titul”.

Je „Duch Svätý” meno ? Nie, je to „titul”.

„Otec”, „Syn” a „Duch Svätý” sú „tituly” toho JEDNÉHO Mena, ktoré nám dal Boh (Sk 4:12) a v ktorom je spása; a to Meno je Pán Ježiš Kristus.

Počúvaj, čo sa píše v Izaiášovi 9:5, v proroctve o príchode Ježiša ako človeka.

„Lebo Dieťa sa nám narodilo”; toto Dieťa je Ježiš.

„Syn nám bol daný”; tento Syn je stále Ježiš.Bol „dieťaťom”, ale nezostal dieťaťom.

„Na jeho pleciach spočinie panovanie”; ak teda panovanie spočíva na pleciach Dieťaťa, na Synovi, na Ježišovi, potom ostatné dve osoby Trojice(ak existujú), nemajú nič ? Patrí všetko Ježišovi ? Zamysli sa!

„Bude sa volať Predivný radca”; potom už Duch Svätý nie je ten, ktorý nám radí, ktorý nás vedie vo všetkej Pravde? Je to Ježiš, kto nás vedie, alebo máme dvoch Vodcov?

„Mocný Boh”; ale nemal by byť mocným Bohom Jahve? Ak je teda Otec Mocný Boh a Syn je tiež Mocný Boh, čo potom máme, DVOCH Mocných Bohov? A čo viac, v Zjavení 1:8 Syn, keď hovorí o sebe, dokonca vyhlasuje, že je VŠEMOCNÝ, to znamená: JEDEN Mocný. A Otec a Duch Svätý, čo sú, nič?

„Večný Otec”; Večný Otec? A koľko je teda Večných Otcov? Ak je Syn „Večný Otec”, kto je teda náš Večný Otec, Syn alebo Otec Syna? Premýšľajte!

„Knieža pokoja”. Ako vidíš, len v tomto verši, bez toho, aby sme brali do úvahy mnohé iné miesta Písma, nám je Ježiš Kristus, „Syn”, predstavený nielen ako Dieťa, ale aj ako Syn; tiež ako absolútny Vlastník panovania; tiež ako Utešiteľ (čím naznačuje, že je aj Duchom Svätým); tiež ako Mocný Boh alebo Všemohúci; tiež ako Večný Otec; (existuje len JEDEN Večný Otec, nie DVAJA); a tiež ako Knieža pokoja. Premýšľaj, SEDEM rôznych aspektov tej istej OSOBY. Ako je to možné?

Pomôžem ti to pochopiť na veľmi jednoduchom príklade. Keď som sa narodil, stal som sa „synom”; keď som sa oženil, stal som sa „manželom”; keď sa mi narodilo prvé dieťa, stal som sa „otcom”; keď sa mi narodilo prvé vnúča, stal som sa „dedkom”. Ale, som rôzni ľudia, alebo som len JEDEN človek s rôznymi titulmi? Mám rôzne „tituly”, ale vždy som ten istý človek a vždy mám to isté meno. Tak je to aj s Bohom.

Boh je JEDEN a JEDINEČNÝ. Neexistuje nikto iný ako On. Má však mnoho „titulov” a tieto tituly z neho nerobia TRI osoby. Nie. Absolútne nie!

Ako Otec nás splodil. Ako Syn sa stal človekom ako my, aby zaplatil cenu za naše vykúpenie. Ako Duch Svätý prišiel, aby žil v nás. Vždy však zostáva JEDNOU osobou, JEDINÝM Bohom, JEDINÝM Pánom, JEDINÝM Kráľom.

Keď Ježiš prikázal krstiť vo Meno Otca, Syna a Ducha Svätého, „komu” to prikázal? Dal príkaz jedenástim učeníkom (Matúš 28:19). Nikdy ho nedal rímskokatolíckej cirkvi, ani baptistickej cirkvi, metodistickej, luteránskej, anglikánskej, zhromaždeniam Božím atď. atď. Nie, Ježiš nikdy nedal príkaz žiadnej denominácii! Dal ho len SVOJIM učeníkom.

Keď dal Ježiš príkaz krstiť, pápež nebol prítomný; predseda Zhromaždení Božích v Amerike alebo Apoštolskej cirkvi na Slovensku ešte nebol na svete; hlava anglikánskej cirkvi bola ešte v neznámom svete; a zo všetkých ostatných vodcov nebolo vidieť ani tieň. Nikto z nich nebol prítomný! Tvoj kňaz tam nebol. Tvoj pastor tam nebol. A nebol si tam ani ty!

A povedzte mi, ako môže tvoj pápež, tvoj kňaz, tvoj pastor presne vedieť, čo mal Ježiš na mysli, keď nebol prítomný, keď dal Ježiš príkaz krstiť?

V čase, keď Ježiš prikázal krstiť, denominácie a ich vodcovia neboli prítomní! Ako teda môžu denominácie a ich vodcovia lepšie ako jedenásť apoštolov rozumieť presnému spôsobu krstu, keď neboli prítomní pri Ježišovom príkaze?

Ale keďže jedenásť učeníkov boli „legitímni synovia”, ktorých si vybral Sám Ježiš, dobre rozumeli, na aké „Meno” majú krstiť.

Žiaľ, mnohí dnešní kresťanskí veriaci sú len „spolupracovníkmi” Krista; sú len „pripojení” ku kresťanstvu. V podstate sú len „prozelyti”. Je len veľmi málo kresťanských veriacich, ktorí sú skutočne POVOLANÍ BOHOM. A medzi mnohými povolanými je len veľmi málo VYVOLENÝCH. Preto nechápu, čo je to „Meno” Otca, Syna a Ducha Svätého.

Okrem toho, komu dal Ježiš „kľúče” od Božieho kráľovstva, pápežovi? Nie. Tvojmu kňazovi? Nie. Tvojmu farárovi? Nie. Komu ich dal? Petrovi. A na deň Letníc týmito kľúčmi (kľúčmi Zjavenia Božieho Slova) Peter otvoril dvere krstu vodou v Mene Pána Ježiša Krista. Tak to bolo na začiatku a tak to musí zostať až do konca.

Dovoľ mi uviesť ešte jeden príklad. Istý muž hovorí nejakému chlapcovi, „Choď k tomu-a-tomu a povedz mu, že ťa poslal otec”. Chlapec ide, predstaví sa tomu-a-tomu a povie, „Poslal ma otec.” Ten človek sa ho správne opýta, „Ako sa tvoj otec volá?” „No...hm...,” odpovie. A chlapec mu nedokáže odpovedať, zostáva zmätený a zarazený.

Keďže ten chlapec NIE JE synom muža, ktorý ho poslal, následne nevie, ako sa ten muž volá. Keby však bol 'synom', potom by určite vedel, ako sa volá jeho otec.

Aj ty, milý čitateľ, ak si „synom” Božím, potom vieš, aké je Meno tvojho Otca! Ale ak nie si „syn”, potom nikdy nebudeš vedieť, aké je Meno Otca, Syna a Ducha Svätého. A vieš, že nie všetci ľudia sú Božími synmi? Vedel si to?

Krst vykonávaný na „Meno” bol zmenený na „tituly” na Konštantínopolskom koncile I v roku 381 n. l. Ale od začiatku bol v Mene Pána Ježiša Krista. Ak mi neveríš, potom ťa vyzývam, aby si to sám preskúmal, a zistíš, že ti hovorím čistú pravdu.

A keďže krst vodou sa vykonáva na „odpustenie” hriechov (Mk 16:16; Sk 2:38), potom z toho nevyhnutne vyplýva, že ak sa krst vykonáva v „tituloch”, hriechy sa Bohom neodpúšťajú; kým sa nevykonáva v „Mene” (Pán Ježiš Kristus), v tom Mene, ktoré nám dal Boh, a v ktorom jedinom sa odpúšťajú aj naše hriechy, takže krstom sa odpúšťajú hriechy.

Mnohí si 'myslia' a sú dokonca 'presvedčení', že ich hriechy sú odpustené. Treba však zistiť, či Boh súhlasí s ich presvedčením!

V Matúšovi 7:21-23 Ježiš hovorí o MNOHÝCH kresťanoch, ktorí budú v deň súdu prekvapení a sklamaní! Prečítaj si tento úryvok z Písma! Dôkladne sa zamysli nad tým, čo Ježiš hovorí v Matúšovom Evanjeliu v kapitole 7. Premýšľaj, milý čitateľ, premýšľaj!

Ako si bol pokrstený? Skúmaj! Ber to vážne! Inak jedného dňa, keď predstúpiš pred Boha, na svoje trpké prekvapenie zistíš, že hriechy, o ktorých si si myslel, že ti boli odpustené, sú ti stále pripisané na účet. Premýšľaj o tom, čo si čítal!

Ak chceš túto biblickú pravdu vidieť ešte lepšie, vyžiadaj si kázne cez kontakt na našej webovej stránke, alebo si kázne na stránke sám prečítaj. Uvidíš, že sa ti ešte viac otvoria oči pre to, čo učí Božie Slovo, a jasnejšie uvidíš, aká je „dokonalá” Božia vôľa.